Nie vždy prvé zdanie klame. V prípade tejto mladej dračej dámy je jej prejav skutočne prirodzený a úprimný. Či ste cudzinec alebo priateľ, bude k vám pristupovať s tou najväčšou čistotou v duši. Na jej tvári je poväčšinu času príjemný a vyrovnaný výraz tváre, plný istoty a zdravého sebavedomia. Nadobudnete tak pocitu, že táto mladá dáma vie, čo robí. Usmeje sa na vás a neváha sa s vami porozprávať o tom, čo vás trápi. Snaží sa vám pomôcť, i keď si myslíte, že pomoc nepotrebujete. Nevyhnete sa jej terapeutickým otázkam, ani keby ste chceli. Záleží jej na každej živej bytosti a je odhodlaná nájsť i tú poslednú štipku dobra, v srdciach tých, ktorých už dávno pohltila temnota. Pokiaľ úsmev zmizne z jej tváre a vystriedajú ju obavy, je to preto, že jej na vás záleží. Myslí si, že dokáže zachrániť každého a pokiaľ to nedokáže, vnútorne ju to zničí.
Vďaka jej priateľskosti a ochote pomáhať i úplnému cudzincovi, je veľmi zraniteľná a ľahko využiteľná. Nehovorím, že by bola hlúpa, to vôbec nie. Avšak dôveruje druhým a naivne verí v ich dobrotu viac, než by mala. Ak ju sklamete, môžete to urobiť znova a znova… no všetko má svoje hranice a pokiaľ sa sama presvedčí a prizná si, že ste skutočne stratenou dušou, jej postoj k vám ochladne. Zabudne na vás a bude vás ignorovať. Každé takéto sklamanie je pre ňu veľmi bolestivé. Slzy a náreky ju tak sprevádzajú hodnú dobu, než sa cez to prenesie. V zásade však platí, že nikdy neukazuje svoje slzy pred druhými drakmi. Chce trpieť osamote, pretože to ona pomáha druhým, nepotrebuje, aby niekto pomáhal jej. Radšej sa obetuje ona, než aby mali trpieť jej blízky.
Príroda je jej veľmi blízka. Hľadá v nej pokoj a harmóniu. Často ju nájdete niekde meditovať, kedy sa snaží upratať svoje emócie, ktoré sa v nej hmýria ako mravce v mravenisku. I keď na vonok pôsobí vyrovnane, v jej vnútri to je pravý opak. Naučila sa však so svojimi emóciami a myšlienkami pracovať, no nie vždy nad nimi vyhrá. Úsudok je pri Krey zahmlený jej emočnou stránkou väčšmi než tou racionálnou. Emociálnu inteligenciu má na vysokej úrovni, a tak rýchlo pochopí, kto ste zač a čo vás trápi. Je veľmi citlivá a všímavá, dá si rýchlo dve a dve dokopy. Rada sa učí novým znalostiam a je skôr cez informácie a vedomosti, než nejaké fyzické talenty. Má množstvo znalostí byliniek, čo v kombinácii s jej darom všímania si vecí a mágiou prírody, z nej robí dokonalého liečiteľa, terapeuta, bylinkára… parťáka, ktorého vo svojom živote potrebuje každý.
I keď miluje pomáhať druhým, stále je to plachá dračica, ktorá sa snaží vyvarovať väčším skupinám drakov. Nie je však samotárka a potrebuje patriť do nejakej skupiny drakov, ktorým bude oporou a pomáhať im, no nerada by sa postavila do nejak vedúcej role. Má rada, keď sa môže rozhodovať sama za seba, i keby ide o otázku života i smrti. Avšak nerada by kázala druhým čo majú robiť, pretože čo ak sa pustia do misie, na ktorej umrú? Takú zodpovednosť by nezniesla. Radšej bude ošetrovať rany a rozhodovať o procese liečby, v tom si verí.
A takáto Krea je. Všímavá, priateľská, pokojná, úprimná, ochotná, rozumná a láskavá.

Krea sa vyliahla v skupine drakov, ktorú viedli jej rodičia. Mala preto všetky predispozície k tomu, aby sa stala silnou autoritou v budúcnosti. Avšak osud si to prial inak. Spočiatku malá Krea radostne objavovala nový svet. Toľko pachov, farieb, zvukov a vnemov, ktoré mohla so svojimi súrodencami objavovať, jej zaberali celé dni. Nemala na nič iné čas, ani mozgovú kapacitu. Bola rada, keď si mohla užívať radovánky so svojimi súrodencami a rodičmi. I keď pravdou bolo, že tí toľko času nemali. Boli predsa vodci celej skupiny. Najskôr si myslela, že na ňu nemajú čas, ale čím bola staršia, tým väčšmi chápala povinnosti, ktorým sa upísali. Sama sa začala viac venovať tomu, čo ich učili. Nechcela ich zahanbiť, bola ich dcérou! S jej bratom Arthrynom napredovala veľmi rýchlo. Učila sa všetkému možnému. Od klasického lietania, chŕlenia, cez základy lovu a zelenej mágie. Zatiaľ, čo otec ju učil lovenie, či stopovanie… matka sa jej venovala s bylinkami, kvetmi a ďalšími prírodnými témami.
Spočiatku si myslela, že všetci súrodenci sa majú radi. Sama sa snažila pomáhať Tavrothovi a Sannovi. Videla, že sú na tom horšie, než ona sama, no dostávalo sa jej len hnusných komentárov. Hnevali sa na nich, na to, že boli lepší, obľúbenejší… Krea z toho bola smutná. Nechcela, aby voči nej bratia prechovávali zášť. Chápala, že potrebujú priestor, a tak sa naďalej vzdelávala od svojej matky a chodila medzi ostatných členov skupiny, od ktorých počúvala rôzne príbehy. Mnohému sa tak naučila. Avšak nič ju nedokázalo pripraviť na to, čo prišlo v nasledujúcich rokoch.
Pokojný život, ktorý si žila s rodinou a členmi spoločenstva narušila jedna jediná chyba, ktorú urobil ich otec. Vydal sa na lov s lovcami a jej bratom Arthrynom. Avšak len oni dvaja sa z neho vrátili. Napadla ich akási šelma. Otec vyzeral… hrozne. Jej liečiteľské poznatky na ňu kričali, že už mu nie je pomoci, no i tak to musela skúsiť. Iracionálne, ovládnutá svojimi emóciámi. Spolu s ostatnými liečiteľmi sa ho pokúšala dať dokopy, ale márne. Jej zdravý rozum vyhral a priznala porážku nad osudom. Rozlúčila sa s ním, spolu s ostatnými. Na jej duši to však zanechalo obrovský šrám. Dodnes jej ukápne slza, keď si na tú spomienku zavspomína. Po pohrebe otca nemala ani čas smútiť. Vyčítala si však, že ju emócie tak ovládli a nasledujúce roky začala pracovať na ich ovládnutí. Chcela sa s nimi naučiť pracovať, aby jej nezatienili myseľ v budúcne. Pomohlo jej hlavne to, že mala plné laby starostí o svoju matku. Bola na čele skupiny, no otcova smrť ju tak porazila, až sama zošalela. Trvalo nejakú dobu, kým sa ju podarilo presvedčiť aby zosadla z pozície a prenechala ju Kreynmu bratovi.
Keď sa tak stalo, pokračovala v staraní sa o ňu. Potrebovala trochu oddychu. Obidve. Preto sa Krea rozhodla, že s matkou sa vydajú do hôr, aby prišli na iné myšlienky. V horách si užívali krásne slnečné dni, i náhle preháňky a v zime snehové búrky. Strávili mimo územia spoločenstva viac než jeden rok. Myslela si, že jej matke to pomohlo, že prišla k rozumu. Vážne tomu verila, že jej pomohla a bola za to nesmierne rada. Navždy si zapamätá túto dobu, ktorú strávila so svojou matkou. Bolo to niečo neopísateľné! Na moment i zabudla na svoj starý život, ku ktorému návrat odkladala veľmi dlho. No i tento deň musel prísť. Nakoniec aj prišiel.
Krea sa so svojou matkou vrátili po dlhšej dobe späť do spoločenstva. Keď však prišli späť, Hlavou skupiny bol jej brat Sann. Po Tavrothovi a Arthrynovi nebolo ani stopy. Postupne začali zisťovať, čo sa tu stalo. Ako sa bratia pobili a ako sa i Tav z ničoho nič zmenil. Presne ako Arhryn. Mladá dračica bola zaskočená, prekvapená… slzy mala na krajíčku. Čo sa tu sakra stalo? Prečo tu nebola pri svojich bratoch, ktorí ju očividne potrebovali? Avšak ona sama nebola jediná, ktorú to dostalo. Pre jej matku to bol ďalší šok. Myslela si, že jej pobyt v horách prospel, no opak bol pravdou. Jej matka to neuniesla a nasledujúcu noc zmizla. Nikto netušil kam. Krea spanikárila a dávala si to všetko za vinu. Smrť otca, osud jej dvoch bratov, šialenstvo matky… celý rozpad jej rodiny. Nemohla s touto vinou žiť, a tak sa ju rozhodla ísť hľadať. Rovnako ako jej dvoch bratov.
Na svojej ceste stretla množstvo drakov. Dobrých aj zlých. Mnohým pomohla, od iných sa niečo naučila. Či už to boli zlé veci, ktorým sa v budúcne vyvaruje. Naučila sa však i mnoho dobrých vecí, obohatila svoje vedomosti a rozšírila svoje obzory. Spoznala niekoľko ďalších krajín až napokon doputovala k bránam tej ďalšej. Helvanir. Stále odhodlaná nájsť stratených členov rodiny a priviesť ich späť domov.